Dnes si pripomíname Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu

Berlín/Bratislava 8. novembra (TASR) - Od protižidovského pogromu známeho ako Krištáľová noc uplynie v nedeľu 9. novembra 87 rokov. Pri pogrome zomrelo viac ako 90 Židov a ďalšie stovky utrpeli zranenia. Prívrženci Adolfa Hitlera podpaľovali synagógy, ničili majetok patriaci židovským obyvateľom. Na uliciach horeli židovské náboženské knihy a diela židovských autorov. Vo väzení skončilo okolo 30.000 Židov, z ktorých sa väčšina neskôr ocitla v koncentračných táboroch.

Tragickú udalosť pripomína Medzinárodný deň proti fašizmu a antisemitizmu pripadajúci na 9. novembra. Vyhlásený bol v roku 1995 z iniciatívy UNITED for Intercultural Action, medzinárodnej siete antirasistických organizácií.

Krištáľovej noci predchádzala tzv. poľská akcia z októbra 1938 a smrť nemeckého diplomata Ernsta von Ratha z 9. novembra 1938. Počas Poľskej akcie násilne vysídlili viac než 12.000 Židov z Nemecka do Poľska. Medzi deportovanými boli aj Zindel a Rivka Grynszpanovci, rodičia Herschela Grynszpana žijúceho v Paríži. Keď sa v liste od sestry dozvedel o osude rodičov, rozhodol sa pomstiť a 7. novembra 1938 postrelil nemeckého diplomata Ernsta von Ratha, ktorý na následky zranenia o dva dni zomrel.

O smrti nemeckého diplomata sa vodca Hitler, ríšsky minister pre ľudovú osvetu a propagandu Joseph Goebbels a ďalší nacistickí pohlavári dozvedeli na večeri pri pripomienke výročia Hitlerovho Pivného puču z roku 1923. Nacistický vodca opustil sálu bez toho, aby predniesol prejav. Namiesto neho vystúpil Goebbels, ktorý dal svojimi slovami v podstate príkaz na pogrom.

V noci z 9. na 10. novembra 1938 tak došlo v Nemecku, čiastočne v Rakúsku, v Sudetách a v slobodnom meste Gdansk k masovému protižidovskému pogromu, ktorý si vyžiadal viac ako 90 ľudských obetí. Ich počet je však vyšší, uvádza sa až 1300 mŕtvych. K obetiam sa totiž dajú započítať aj samovraždy a ťažké ublíženia na zdraví s neskorším následkom smrti. Zničených bolo viac ako 1400 synagóg a modlitební a tisíce židovských obchodov, domov a cintorínov.

Dnes je táto udalosť známa ako Krištáľová noc a považuje sa za začiatok holokaustu. Pomenovanie vzniklo na základe množstva rozbitého skla, ktoré zostalo po pogrome na uliciach nemeckých miest. Jeho autorom bol však Goebbels, a preto tragickú noc historici pomenovávajú skôr ako Ríšsky či Novembrový pogrom.

Teror pokračoval aj po pogrome. Židia museli dokonca za materiálne škody zaplatiť „pokutu“ vo výške jednej miliardy ríšskych mariek. Vo väzení sa ocitlo viac než 30.000 Židov, z ktorých väčšina neskôr zomrela v koncentračných táboroch.

Novembrový pogrom predstavoval tzv. druhú fázu antisemitskej kampane v nacistickom Nemecku. Nadväzovala na prvú fázu plánovanej likvidácie Židov žijúcich v Nemecku. Tou boli protižidovské rasové Norimberské zákony, ktoré prijali nacisti v roku 1935.

Zákonmi nacisti zaviedli delenie občanov na Árijcov, miešancov prvého alebo druhého stupňa a Židov. Tých zbavili občianskych a politických práv. Na verejnosti boli povinní nosiť viditeľné označenie - žltú šesťcípu hviezdu. Rasové zákony obsahovali množstvo paragrafov, ktoré obmedzovali pobyt Židov na verejnosti, separovali ich zo škôl a znemožňovali výkon mnohých povolaní.